back

Slovensko je svetová špička v oblasti rozpočtovania

Verejná správa
Publikované 3.7.2017

História RIS sa začala písať v roku 1996. Dovtedy sa na Ministerstve financií (MF) SR rozpočtovalo klasickým spôsobom s papiermi, ceruzkami a gumou. Ako vznikla potreba to zmeniť?

Okrem klasiky, ktorú ste spomenuli, už mali k dispozícii aj program Excel. Fungoval tak, že to, čo napísali na papierové hárky, potom prepisovali do tabuliek v počítači. Excel im slúžil na kontrolu správnosti. Z dlhodobého hľadiska však išlo o neudržateľné postupy. My sme už v tom čase používali platformu na zdieľanie informácií a komunikáciu, Lotus Notes. Bol to taký malý predchodca dnešného Facebooku pre korporátne prostredie. Zhodou okolností si MF SR vybralo do budúcnosti túto platformu a vyhlásilo výberové konanie na dodávateľa softwarových licencií a následne aj služieb pre vytvorenie aplikácií v tomto prostredí. Na Slovensku boli vtedy traja dodávatelia, vrátane nás. Mali sme šťastie, že sme ponúkli najnižšiu cenu a získali tento kontrakt. MF SR vtedy identifikovalo, že najväčšiu pomoc potrebuje v oblasti rozpočtu, kde muselo spolu komunikovať a zdieľať informácie viacero pracovísk. Časom sa ukázalo, že platforma Lotus Notes nie je ideálna na zostavovanie rozpočtu. Postupne sme túto platformu opúšťali a využívali inú, vhodnejšiu.

Kedy nastal zlom, ktorý rozpočtovanie výrazne posunul dopredu?

Zlomom bol projekt Štátnej pokladnice. Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová pochopila, že verejné zdroje by sa dali oveľa efektívnejšie spravovať, keby ich štát a jeho organizácie neukladali individuálne do komerčných bánk, ale boli na jednom spoločnom účte verejného rozpočtu. Štátna pokladnica má dve časti, bankovú a rozpočtovú. Keď sa o nej diskutovalo a na MF SR boli s nami spokojní, rozhodli sa, že rozpočtovú časť nebudú obstarávať, ale dostali sme možnosť ju výrazne rozšíriť, tak, aby spĺňala všetky potrebné požiadavky.

Celý systém rokmi rozšíril svoju funkčnosť. Má vďaka nemu v súčasnosti minister financií a jeho spolupracovníci v ktoromkoľvek momente prehľad o situácii v rozpočte?

Áno. Celý systém funguje online a je dostupný centrálne pre všetky subjekty štátnej správy. Dá sa pozrieť na to, ako je rozpočet nastavený a je možné veľmi rýchlo ho operatívne meniť v priebehu roka. Keď sa objaví nejaká disproporcia, spustí sa proces riadenej zmeny v rozpočte. Je to veľmi živý a dynamický systém.

Existuje nejaká notifikácia, ktorá upozorní na neželaný vývoj v nejakej časi štátneho rozpočtu?

Existuje veľmi tvrdá bariéra, keď na dané položky už nie je možné čerpať viac peňazí.

Rozpočtový informačný systém zastrešuje praktický celý okruh verejných financií. Kde vidíte jeho ďalšiu perspektívu?

Chceme ho naďalej zlepšovať, zvyšovať jeho transparentnosť, zjednodušiť jeho používanie a posunúť ho k tomu, aby sa dal využívať ako prognostický nástroj. Stále sú príležitosti na jeho skvalitnenie. Okrem iného RIS slúži ako zdrojová báza údajov pre interaktívny portál www.rozpocet.sk, prostredníctvom ktorého sú verejné rozpočty štátnych i samosprávnych organizácií zrozumiteľne vizualizované. Zároveň by sme chceli, aby sa tento systém presadil aj v iných krajinách. Má na to dobré šance, pretože úroveň rozpočtového procesu je na Slovensku na vysokej úrovni a to ide ruka v ruke s úrovňou IT podpory.

Sme teda v tomto smere svetovou špičkou?

Áno, o tom som presvedčený.

Napríklad Čechov v oblasti bankovníctva mnohé krajiny uznávajú ako expertov na inflačné cielené politiky centrálnej banky. Môže teda Slovensko byť uznávané vo svete v oblasti systému rozpočtovania?

Slovensko by mohlo byť v tejto sfére veľmi užitočné. Robíme v tomto smere praktické kroky, napríklad na Ukrajine, kde je vôľa, aby MF SR dalo tamojším partnerom právo na užívanie príslušného softwarového kódu. Potom by nasledovala už len lokálna implementácia systému. Mohlo by im to pomôcť lepšie manažovať ich verejné zdroje.

Slovensko v posledných rokoch konsoliduje verejné financie a speje k vyrovnanému rozpočtu. Dokáže byť zdrojom úspor aj informačný systém?

Absolútne kľúčová je v tomto smere politická vôľa. Ak existuje, informačný systém dokáže podporiť alokačnú efektivitu verejných financií. Čiže dávať ich tam, kde daná vláda vidí svoje priority. Vidíme zmysel v tom, aby politici dostali do rúk perfektné vstupné informácie, ktoré im umožnia spraviť odborne správne rozhodnutia. Dôležitá je v tomto smere profesionálna spolupráca s MF SR, ktoré je, podľa nášho názoru, najlepšie fungujúcim rezortom na Slovensku.

Celý rozhovor na teraz.sk

Ďalšie aktuality

mID – Obecný úrad v mobile

V snahe zvýšiť využívanie elektronických služieb samospráv DEUS (DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy) spúšťa mobilnú aplikáciu mID, ktorá občanom umožňuje online komunikáciu s miestnou samosprávou. Aplikácia mID spolupracuje s informačným systémom DCOM, teda je prístupná pre viac ako 2 100 miest a obcí. Pre občanov, podnikateľov a obce, ktoré sú zapojené do projektu DCOM, je aplikácia bezplatná. Cieľom projektu bolo vytvoriť mobilné ID, umožniť vybavenie úradných záležitostí cez inteligentný mobilný telefón fungujúci na platforme Apple iOS ako aj Google Android kedykoľvek a odkiaľkoľvek.  Aplikácia mID vznikla ako alternatíva, ktorá pri určitom type elektronických služieb umožňuje […]

mID – Obecný úrad v mobile
PosAm, Microsoft a ZMOS spojili sily a zabezpečili obciam technológiu pre vzdialenú tímovú prácu

PosAm a Microsoft zareagovali na výzvu ZMOS a podali pomocnú ruku slovenským obciam a mestám v neľahkej situácii súvisiacej so šírením nového vírusu. Táto spolupráca prispela k odstráneniu bariér, ktoré vznikli po tom, čo ľudia museli zameniť priestory pracoviska za svoj domov. Veríme, že moderné technológie dokážu naštartovať nový spôsob tímovej spolupráce, ktorá umožní slovenským obciam a mestám naďalej efektívne pracovať. Pre tisícky pracovníkov v 2930 obciach na Slovensku je od 1. apríla k dispozícii kolaboračný nástroj Microsoft Teams. Microsoft Teams je súčasťou Office 365 a poskytuje moderné pracovné prostredie pre tímovú spoluprácu. Je platformou pre rozhovory, […]

PosAm, Microsoft a ZMOS spojili sily a zabezpečili obciam technológiu pre vzdialenú tímovú prácu
V rámci projektu TOOP pomáhame vytvoriť IT architektúru pre európsku iniciatívu Jednotnej digitálnej brány

Nariadenie EÚ o Jednotnej digitálnej bráne (SDGR), ktoré je celoeurópskym právnym aktom, ukladá členským štátom a krajinám európskeho spoločenstva povinnosť, zabezpečiť občanom a firmám do roku 2023 prístup k 21 digitalizovaným administratívnym postupom bezpečným a pohodlným spôsobom. Jedná sa napr. o žiadosti o vydanie rodného listu, registráciu vozidla, začatie podnikania, alebo podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Tieto služby musia byť plne online a musia spĺňať princíp „Jeden krát a dosť“ a to v rámci všetkých krajín EÚ. Takže nebude potrebné informácie, ktoré už boli predložené správnym orgánom v krajine pôvodu, alebo […]

V rámci projektu TOOP pomáhame vytvoriť IT architektúru pre európsku iniciatívu Jednotnej digitálnej brány

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.