Riadenie kybernetických rizík (cyber risk management) je proces, ktorým organizácia systematicky zisťuje, čo ju môže v kybernetickom priestore ohroziť, ako pravdepodobné to je a aký dopad by to malo na jej činnosť. Na základe toho rozhoduje, ktoré riziká zníži opatreniami, ktoré prenesie (napr. na dodávateľa alebo poistenie) a ktoré vedome akceptuje.
Riziko sa tradične opisuje ako kombinácia hrozby, zraniteľnosti a dopadu. Nezáplatovaný server na internete s dostupným exploitom, na ktorom beží fakturácia, predstavuje iné riziko ako rovnaká chyba na izolovanom testovacom stroji.
Rozpočet na bezpečnosť je vždy obmedzený. Riadenie rizík dáva vedeniu podklad, aby investovalo tam, kde je dopad najväčší, a nie podľa toho, ktorý nástroj je práve populárny. Smernica NIS2 navyše stavia riadenie rizík do centra povinností regulovaných subjektov a zdôrazňuje zodpovednosť vedenia. Konkrétne požiadavky slovenskej úpravy si overte v zákone č. 69/2018 Z. z. alebo u odborníka.
Najčastejšou slabinou je analýza rizík, ktorá existuje len na papieri. Užitočná je až vtedy, keď vychádza z reálnych dát o prostredí. Príkladom je prístup k vulnerability managementu, ktorý PosAm opisuje v článku o posilňovaní kybernetickej odolnosti: zraniteľnosti sa neprioritizujú podľa surového CVSS skóre, ale podľa reálnej exponovanosti, dostupnosti exploitu a kritickosti služby – teda presne podľa rizika.
Rovnako dôležitý je aktuálny prehľad aktív. Bez evidencie zariadení, konfigurácií a ich vzťahov sa riziká hodnotia naslepo; pomôcť môže modul assets & configuration management v riešení Servio.
Pravidelne, napríklad raz ročne, a mimoriadne pri významnej zmene – migrácii do cloudu, novom dodávateľovi alebo po incidente.
Áno, ak ho vedenie vedome akceptuje a rozhodnutie je zdokumentované. Problémom sú riziká, o ktorých nikto nevie.
Ak potrebujete pre analýzu rizík spoľahlivé technické podklady, obráťte sa na PosAm a dohodnite si posúdenie infraštruktúry a identít.