Zavádzate do firmy umelú inteligenciu? Skvelý krok. Ale máte kapacitu uchovať všetko, čo jej budete musieť dať?
Umelá inteligencia sa z konceptuálneho trendu stala praktickým nástrojom – počnúc automatizáciou procesov cez predikciu správania až po vytváranie obsahu. Všetko ale začína, a často aj končí, na úrovni infraštruktúry. Zatiaľ čo vývoj AI modelov a nástrojov napreduje míľovými krokmi, IT infraštruktúra v mnohých firmách zaostáva – a to môže byť problém.
Zavádzanie umelej inteligencie nie je len o kúpe ďalšej aplikácie. AI riešenia si vyžadujú robustné zázemie: veľké objemy dát, výkonné výpočtové zdroje a nepretržitý tok informácií. Kľúčová je však infraštruktúra – ak nie je stabilná a zároveň flexibnilná, AI projekty sa môžu rýchlo zmeniť na drahé experimenty bez skutočného prínosu.
Mnohé firmy podceňujú prípravu dátového prostredia. Roztrúsené dáta, chýbajúci dátový sklad, neprehľadné metaúdaje – to všetko spomaľuje vývoj aj nasadenie AI. Investícia do dátovej architektúry je preto nevyhnutná, nakoľko bez kvalitných dát nie je možné dosiahnuť spoľahlivé modely, a teda ani očakávaný návrat investícií.
Zvýšiť výkon AI riešení neznamená len „kúpiť ďalší server“. Dobrá AI potrebuje paralelizáciu, GPU akceleráciu, optimalizovaný prístup k dátam a vyváženie medzi cloudom a on-premise riešeniami. Bez skúmania potrieb môže dôjsť k plytvaniu zdrojmi, zložitej správe a bezpečnostným rizikám. Rozhodnutia manažérov by mali preto byť založené na celkovej architektúre, nemali by vychádzať len z nákupného zoznamu.
AI zároveň kladie nové nároky na sieť – veľké objemy dát musia prúdiť rýchlo, spoľahlivo a bezpečne. Ak sieť nestíha, dochádza k výpadkom, spomaleniu modelov a strate dôvery v riešenie. Pre biznis je dôležité uvedomiť si, že aj „neviditeľná“ infraštruktúra ako sieť môže byť rozhodujúcim faktorom úspechu ich AI iniciatív.
Bez jasne určeného vlastníctva dát a zodpovedností vzniká chaos. Kto rozhoduje o AI nástrojoch? Kto garantuje kvalitu dát? Ak AI vzniká izolovane v jednotlivých oddeleniach, hrozí duplicita, nekompatibilita a zbytočné náklady. Centrálna stratégia a governance sú preto kľúčové pre efektívne a škálovateľné AI riešenia.
AI často pracuje s citlivými údajmi – od osobných dát po obchodné tajomstvá. Ak firma nezabezpečí transparentnosť a auditovateľnosť dátového toku, môže naraziť na problémy s GDPR, NIS2 či inými reguláciami. Navyše, ak nedokáže vysvetliť rozhodnutia modelu, stráca dôveru používateľov aj partnerov, preto musí byť compliance súčasťou návrhu AI riešení od úplného začiatku.
Konkrétne na AI sa dnes vzťahujú dve kľúčové európske regulácie. Nariadenie o umelej inteligencii (AI Act) ukladá poskytovateľom vysokorizikových AI systémov povinnosť viesť detailnú technickú dokumentáciu a zabezpečiť transparentnosť voči nasadzovateľom (čl. 13 AI Act). Smernica NIS2 zároveň rozšírila okruh povinných subjektov z pôvodných približne 7 sektorov na 18 a sprísnila sankcie, pri základných (essential) subjektoch až do 10 miliónov eur alebo 2 % celosvetového ročného obratu (podľa toho, ktorá suma je vyššia), pri dôležitých subjektoch do 7 miliónov eur alebo 1,4 %. Riadiace orgány majú podľa NIS2 povinnosť schvaľovať a dohliadať na bezpečnostné opatrenia a konkrétny režim zodpovednosti pri porušení závisí od vnútroštátneho práva. Či sa NIS2 týka aj vašej organizácie, závisí od odvetvia a veľkosti. Spoliehať sa pri AI projektoch len na dočasné, provizórne riešenie koncových zariadení a siete bez jednotnej správy (unified endpoint management) zvyšuje riziko, že sa tieto požiadavky nebudú dať pri audite preukázať.
Aké otázky si má firma položiť pred akýmkoľvek AI projektom:
Máme dáta centralizované a v jednotných formátoch?
Je naša storage infraštruktúra dostatočne rýchla a škálovateľná?
Máme výpočtové prostriedky s podporou pre AI (napr. GPU)?
Vie naša sieť zvládnuť objemy dát spojené s AI?
Máme jasne definované zodpovednosti za dátové toky a modely?
Vieme preukázať pôvod, kvalitu a bezpečnosť dát pre audit?
Máme plán pre rastúce nároky AI aplikácií v budúcnosti?
Pri zavádzaní AI je dôležité vyhnúť sa niekoľkým častým chybám, ktoré môžu znížiť prínos riešení. AI by nemala byť len „rýchly doplnok“ bez potrebnej infraštruktúry, pretože to vedie k slabému výkonu a nespokojnosti používateľov. Kľúčové je tiež riešiť kvalitu a fragmentáciu dát – bez toho hrozia nepresné a neoveriteľné výstupy modelov. Treba myslieť aj na sieťové obmedzenia, aby nedochádzalo k meškaniam alebo problémom pri trénovaní modelov. Dôležitá je aj centrálna AI stratégia, ktorá zabráni vzniku paralelných a nekompatibilných riešení. Napokon, nezanedbajte bezpečnosť a compliance – ignorovanie týchto požiadaviek môže viesť k pokutám a poškodeniu reputácie. Dodržaním týchto odporúčaní sa AI projekty stanú skutočnou pridanou hodnotou.
Umelá inteligencia je neuveriteľne výkonná a všestranná – ale len vtedy, ak má pripravené prostredie, ktoré jej umožní naplno fungovať. Inak sa aj ten najlepší model stane zbytočným. Skôr než sa pustíte do ďalšieho AI projektu, zastavte sa a zhodnoťte: Je naša infraštruktúra na to pripravená?
Ešte stále máte priestor sa na to pripraviť, a môže vám to ušetriť veľa času, peňazí a zbytočných sklamaní. Ozvite sa nám a radi vám pomôžeme s analýzou vašej infraštruktúry a návrhom jej optimalizácie.
Než sa firma pustí do konkrétneho AI projektu, oplatí sa overiť, či vie na nasledujúce oblasti jasne odpovedať:
Ak na niektorú z otázok firma jasnú odpoveď nemá, je to signál, že ešte pred samotným nasadením AI má zmysel riešiť vývoj softvéru a úpravu existujúcich systémov tak, aby vedeli AI riešenie bezpečne prijať.
Záleží od rozsahu a typu AI riešenia. Menšie projekty, napríklad jednoduchá automatizácia, môžu bežať aj na existujúcej infraštruktúre. Väčšie modely a strojové učenie si zvyčajne vyžadujú dodatočný výpočtový výkon a rýchlejšiu sieť, konkrétne nároky treba posúdiť individuálne podľa typu projektu a objemu dát.
Mala by to byť jasne určená osoba alebo tím, napríklad v rámci IT alebo data governance, nie viacero oddelení bez jasného rozdelenia zodpovednosti. Inak hrozí, že sa pri probléme s kvalitou dát alebo pri audite nebude vedieť, kto má vec riešiť.
Pri vysokorizikových AI systémoch ukladá AI Act povinnosť viesť detailnú technickú dokumentáciu a zabezpečiť transparentnosť voči nasadzovateľom. Infraštruktúra preto musí vedieť tieto informácie uchovávať a sprístupniť pri kontrole. Klasifikácia konkrétneho systému podľa rizika závisí od jeho účelu, odporúčame ju posúdiť individuálne, prípadne s právnym poradcom.