Ešte pred pár rokmi platilo, že softvér sa dodá a bezpečnosť sa „doladí“ podľa potreby. Cyber Resilience Act (CRA) to otáča naruby. Hovorí jasne: kto softvér vyvíja a uvádza na trh, ten za jeho bezpečnosť aj zodpovedá – od uvedenia na trh až po koniec podpory. To, čo bolo doteraz dobrou praxou, je teraz zákonná povinnosť.
A nejde len o odporúčanie. Za porušenie základných bezpečnostných požiadaviek hrozí firme pokuta až do 15 miliónov eur alebo 2,5 % z celosvetového ročného obratu – podľa toho, čo je vyššie.
Pre vývojárske tímy to znamená jednu zásadnú zmenu: bezpečnosť sa musí riešiť od prvého commitu, priamo vo vývojovej pipeline, nie tesne pred odovzdaním.
Cyber Resilience Act (nariadenie EÚ 2024/2847) je prvý celoeurópsky predpis, ktorý stanovuje povinné bezpečnostné požiadavky pre produkty s digitálnymi prvkami – softvér aj hardvér – predávané na trhu EÚ. Nariadenie už platí a jeho povinnosti nabiehajú postupne: hlásenie zraniteľností je povinné od 11. septembra 2026, väčšina ostatných povinností od 11. decembra 2027.
Z pohľadu bežnej vývojárskej praxe sú kľúčové tri veci:
Spoločný menovateľ všetkých troch bodov: nestačí byť bezpečný, treba to vedieť aj dokázať. A to sa nedá odbaviť manuálne, raz za čas, na konci projektu – musí to byť súčasť každého buildu.
Väčšina moderného softvéru je poskladaná z open-source knižníc a komponentov od iných firiem – bežná aplikácia môže mať stovky závislostí, a každá z nich je potenciálna cesta pre útočníka. Prípad Log4Shell to ukázal jasne: najväčším problémom firiem nebola samotná oprava, ale zistiť, kde všade sa zraniteľná knižnica vôbec používa.
Presne to má riešiť SBOM. Ak je aktuálny a strojovo čitateľný, otázka „zasiahla nás táto nová zraniteľnosť?“ sa dá zodpovedať v priebehu minút, nie dní – ale len za jednej podmienky, že existuje pre celé portfólio, nielen pre nové projekty. Jednorazovo vytvorený SBOM totiž zastará hneď pri ďalšom vydaní. Zmysel má len vtedy, keď vzniká automaticky, ako súčasť build procesu.
Požiadavky CRA sme zaviedli priamo do vývojových procesov, ako súčasť DevSecOps:
Výsledok: vulnerability management u nás nie je akcia raz za týždeň, ale nepretržitý proces na pozadí každého projektu.
Firmy, ktoré majú prehľad o svojich softvérových komponentoch, získavajú viac než len súlad s legislatívou. Rýchlejšie reagujú na incidenty, lepšie plánujú technologický dlh a vedia zákazníkom aj regulátorom ukázať, ako je ich softvér postavený. V tendroch a dodávateľských vzťahoch sa schopnosť doložiť SBOM čoraz častejšie stáva podmienkou spolupráce – nie len výhodou navyše.
Ako software house aj systémový integrátor pomáhame firmám zvládnuť túto zmenu v praxi:
Kybernetická odolnosť dnes nie je len otázka IT. Je to otázka dôvery a konkurencieschopnosti.
Ak túto tému riešite, radi budeme vaším partnerom. Napíšte nám.