Kybernetická odolnosť (cyber resilience) vyjadruje, ako dobre organizácia dokáže fungovať aj počas kybernetického incidentu a po ňom. Vychádza z realistického predpokladu, že žiadna ochrana nie je stopercentná – a preto sa okrem prevencie pýta aj na to, ako útok včas odhaliť, obmedziť jeho šírenie a obnoviť kritické služby.
Ak kybernetickú bezpečnosť prirovnáme k zámkom a alarmu v budove, odolnosť zahŕňa aj protipožiarne dvere, únikové plány, poistenie a nacvičený postup, vďaka ktorému sa prevádzka po požiari rýchlo rozbehne.
Odolnosť nevznikne nákupom jedného produktu. PosAm v článku Posilňujeme kybernetickú odolnosť organizácií systematicky a technicky opisuje postup, ktorý začína zmapovaním skutočného stavu: autentifikované aj neautentifikované skeny infraštruktúry, posúdenie Active Directory a Entra ID vrátane privilegovaných účtov a útočných ciest. Nasleduje návrh opatrení, patch management so servisnými oknami a rollback scenármi a nakoniec overovací sken. Cyklus sa pravidelne opakuje.
Rovnako dôležitá je obnova dát. Ak ransomware zašifruje produkčné systémy, rozhoduje, či existujú zálohy, ku ktorým sa útočník nedostal, a či bola obnova niekedy vyskúšaná v praxi. Súvisiace služby nájdete v oblasti úložísk, zálohovania a ochrany dát.
Pojem sa objavuje aj v regulácii. Európsky Cyber Resilience Act sa však týka bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, nie odolnosti celej organizácie. Na prevádzku organizácií sa vzťahuje najmä smernica NIS2 a zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Bezpečnosť sa sústreďuje hlavne na to, aby k incidentu nedošlo. Odolnosť k tomu pridáva schopnosť incident zachytiť, ustáť a rýchlo sa z neho zotaviť.
Pomôže posúdenie infraštruktúry a identít, test obnovy zo záloh a cvičenie scenára útoku s vedením aj IT tímom.
Áno. Menšie organizácie bývajú pre útočníkov ľahším cieľom a dlhší výpadok môže byť pre ne existenčným problémom.
Ak chcete prehľad o tom, kde je vaša infraštruktúra najzraniteľnejšia, dohodnite si s PosAm úvodné posúdenie.