Zraniteľnosť (anglicky vulnerability) je slabé miesto v informačnom systéme, ktoré môže niekto zneužiť a obísť tak bezpečnostné opatrenia. Môže ísť o chybu v kóde aplikácie, v operačnom systéme či firmvéri, ale aj o nevhodné nastavenie, slabé heslo alebo medzeru v procese.
Samotná zraniteľnosť ešte nie je útok. Je to príležitosť. Ak k nej existuje exploit – teda postup alebo kód, ktorý ju využíva – a útočník sa k systému dostane, môže z nej vzniknúť bezpečnostný incident.
Zraniteľnosť obvykle prechádza niekoľkými fázami: vznik (napríklad chybou pri vývoji), objavenie, nahlásenie výrobcovi, vydanie opravy a jej nasadenie u používateľov. Najrizikovejšie je obdobie medzi zverejnením a nasadením záplaty – útočníci vtedy cielene hľadajú systémy, ktoré ešte opravené nie sú. Ak je chyba zneužívaná skôr, než o nej výrobca vie, hovoríme o zero-day zraniteľnosti.
Závažnosť zraniteľnosti sa bežne vyjadruje CVSS skóre. Pre rozhodnutie o naliehavosti je však dôležitý aj kontext: je systém dostupný z internetu, beží na ňom kritická služba, existuje funkčný exploit?
Pre výrobcov produktov s digitálnymi prvkami prináša nariadenie Cyber Resilience Act povinnosť hlásiť aktívne zneužívané zraniteľnosti národnému CSIRT-u a agentúre ENISA – prvé varovanie do 24 hodín, podrobnejšie hlásenie do 72 hodín. Podrobnosti nájdete v článku o tom, ako CRA mení vývoj softvéru. Organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 69/2018 Z. z., zas musia riadiť kybernetické riziká, čo zahŕňa aj prácu so slabinami systémov; konkrétne povinnosti si overte s odborníkom.
Nie vždy. Ak záplata ešte neexistuje alebo ju nemožno nasadiť, používajú sa kompenzačné opatrenia, napríklad obmedzenie prístupu či segmentácia.
Nahláste ju zodpovedne výrobcovi jeho oficiálnym kanálom a nezverejňujte detaily, kým nie je k dispozícii oprava.
Ak ste zistili zraniteľnosť v produkte PosAm, využite stránku nahlásenie bezpečnostnej zraniteľnosti. Pri hľadaní slabín vo vlastnej infraštruktúre sa môžete obrátiť na tím PosAm.